Môže Boh používať fyzikálne procesy k svojej manifestácii pred ľuďmi? Alebo sú to len ilúzie ľudí, ktorí hľadajú nejakú istotu v tomto nepriateľskom svete? Svet sa hemží Božími zjaveniami, kedy veriaci “čosi” videli alebo počuli. Niekedy boli svedkovia zjavení len niektorí z prítomných (Zjavenie vo Fatime, …), inokedy boli svedkami všetci prítomní (2M 19.16; 5M 5.22-24, 4.10-13).
foto: http://www.freedigitalphotos.net
Biblické zjavenia, i tie pobiblické sú väčšinou sprevádzané rôznymi svetelnými úkazmi. Väčšinou súvisia s práve sa blížiacou búrkou, alebo s práve prebiehajúcou alebo sa odohrávajú po búrke. Z toho jednoznačne vyplýva, že na to, aby mohlo dôjsť k Božej manifestácii, sú potrebné určité podmienky. Podobne ako keď si vyladíme rádioprijímač na príjem rozhlasového signálu. Ortodoxne veriaci by teraz namietli, že ak chce Boh k človeku prehovoriť, môže to urobiť hocikedy, pretože je Všemohúci. No áno, ale všetkým je jasné, že napriek tomu to hocikedy nerobí. Musíme si v prvom rade uvedomiť, že Boh možno stvoril tento svet tak, aby mohol fungovať sám o sebe a On do neho nemusel príliš často zasahovať. O tento samostatný priebeh existencie sa starajú fyzikálne zákony. Na to, aby fungovali tak ako majú, nesmú sa narúšať a to ani Božím zásahom (články: PREČO BOH DOPÚŠŤA ZLO; FYZIKÁLNA PODSTATA DOBRA A ZLA ). Príležitostne sú ale bez výraznejších dopadov na fyzikálnu kauzalitu a slobodnú vôľu ľudí (článok: O SLOBODNEJ VôLI ) realizované malé fluktuácie, ktoré sú Božím, akoby ústupkom k ľudským prosbám a modlitbám (článok: VEDA A ZÁZRAKY ). Takže ak naozaj vnímame Boha ako Stvoriteľa, ktorý nechce výraznejšie zasahovať, potom je jednoduché pripustiť, že najjednoduchšia komunikácia s Ním je cez fyzikálne javy a úkazy, alebo pomocou ním nastavenej chémie biologických procesov, ktoré ale bežne bývajú zdôvodňované bežnými fyziologickými procesmi. Že aj tie ale museli byť niekým/niečím nastavené, sa obchádza, lebo sa na to nedá odpovedať. Niektoré lokality na Zemi vraj umožňujú “kontakt” vďaka správnemu zoskupeniu predpokladaných podmienok. Na miestach určitých hornín (napr. karneolová žula), v prípade, že sa tam nachádza aj ionizovaný vzduch (aj mierny) v dôsledku trenia horniny počas seizmickej aktivity, vzniká (hlavne po búrke, či silných dažďoch), pri vysokej vzdušnej vlhkosti, údajne tzv. geoplazma. Geoplazma by mala byť elektricky nabitý plyn, ktorý horí. Plazma je ľahšia ako vzduch, preto sa úkaz (guľa alebo stĺp) voľne vznáša aj niekoľko minút vo vzduchu. Nemusí a väčšinou ani nemení miesto. Nejde o guľový blesk. Svetelné gule môžu vraj zaberať značný priestor, napr. v priemeru môžu dosiahnuť aj dva metre. Biblia opisuje aj ďaleko väčšie útvary (5M 4.11). Zakaždým je ale reč o hrmení, chvení zeme a hustých tmavých mračnách (búrkových?).
foto: -AnHa-
V biblických rozprávaniach však nejde vždy len o svetelné úkazy sprevádzané búrkou a zemetrasením. Boh uprostred tohto ohňa aj hovorí a nie len ako burácajúci hlas nejakého prírodného živlu, ale ako hlas artikulujúci slová a dávajúci určité pokyny (4M 4.12, 13; 5M 5.22, 23). Stálo by za to, preskúmať po geologickej stránke všetky známe lokality, na ktorých došlo k zjaveniam v súvislosti so seizmickou a búrkovou aktivitou zároveň…
-AnHa-
súvisiace články:
EMUNA (veda verzus viera) 