Vedci už dávno dokázali plasticitu fungovania ľudského mozgu. Ukázalo sa, že ľudský mozog sa dokáže neuveriteľne prispôsobiť situácii a okolnostiam. Zjednodušene by sa dalo povedať, že vidí, čo vidieť chceme a počuje, čo počuť chceme. Rezolútne tak vyvracajú vieru v parapsychológiu, prepojenie myslí, jasnovidectvo a iné podobné fenomény. Všetci určite poznáte iluzórne obrazce, pri pohľade na ktoré, dostávame z rôznych strán iný výsledok, či zaujímavé testy s ilúziou perspektív (Amesova izba, ktorá je konštruovaná ako trapezoid so šikmými stenami, stropom aj podlahou, čím vzniká ilúzia, že človek stojaci vpravo vyzerá ako trpaslík a ten vľavo ako obor. Obaja sú samozrejme rovnako veľkí). Veľkosť predmetu posudzuje mozog v závislosti od jeho pozadia (tzv. Ponzova ilúzia), preto možno mozog veľmi ľahko oklamať, lebo mozog dokáže správne vyhodnotiť len veci, s ktorými už mal predtým skúsenosť. Mozog iluzórny jav spravidla vyhodnotí nesprávne, pretože si jeho vnímanie prispôsobuje už poznanému.
foto: http://www.freedigitalphotos.net/
Naša selektívna pamäť dokáže vyvolať pocit, že medzi určitými javmi je súvislosť, alebo analógia. Mozog spravidla vyberá a ukladá do pamäte vedomím pozitívne vyhodnocované situácie a ich súvislosti, kdežto tie negatívne vymazáva (okrem výnimiek, napr. fóbie). Tak sa môže stať, že si skôr zapamätáme, že po myslení na priateľa ho naozaj aj stretneme, ako to, že ho stretáme rovnako často, možno aj častejšie, aj keď na neho nemyslíme.
Podobne vznikajú iluzórne situácie aj s pomocou tzv. “spätného maskovania”, kedy naše “nevedomie” zaregistruje bez toho, aby si to naše vedomie uvedomilo, že na zastávke MHD stojí náš kolega a my začneme podvedome na neho myslieť. Keď sa potom otočíme a uvidíme ho, myslíme si, že za tým stojí mimozmyslové vnímanie. Opak je však pravdou, lebo náš mozog vníma mnohé veci, fakty, obrazy aj bez toho, aby bolo do toho zapojené vedomie. Niektorí z vás si teraz možno spomenú na pokus reklamných spoločností na miliónoch neinformovaných televíznych divákoch v Amerike (približne v 60.rokoch minulého storočia), kedy bývali odvysielané menej ako sekundové reklamné šoty na spotrebný tovar a potraviny, počas vysielania televízneho filmu. Šot bol tak krátky, že ho ľudské vedomie nezaregistrovalo a všetci diváci boli presvedčení, že film prebehol bez reklám. V skutočnosti bola reklama nielen odvysielaná, ale aj svojim textom prikazovala kúpu daného výrobku. Napr.: Kupujte zelený hrášok od firmy “X”. Výsledok bol taký, že v nasledujúcich dňoch skutočne stúpla kúpa zeleného hrášku od firmy “X”. Nakoniec bola táto forma reklamy zakázaná, dokázala ale fungovanie nevedomie a možnosť ľahkého oklamania ľudského mozgu.
A ak si myslíte, že váš mozog nebol nikdy nikým oklamaný, spomeňte si, že ste sa určite aspoň raz dívali na umenie kúzelníka, alebo iluzionistu. Vezmite si napr. D. Coperfielda – to čo predvádza je naozaj pôsobivé, ale nejde o nič viac, než o znalosť ako ovplyvniť ľudské vnímanie vo svoj prospech (tentokrát v prospech iluzionistu) a oklamať mozog divákov. Vysvetliť, čo je to nevedomie, ako pracuje, v ktorej časti mozgu sídli, prečo nie je prepojené s vedomím, na čo slúži a aký je jeho evolučný význam, sa úplne vysvetliť nedá. Možno je kľúčom k nehmotnej ľudskej duši, ak dáka existuje. Možno sa ľudský mozog vyvinul v súlade so schopnosťou niektorej svojej časti, slúžiacej ako katalyzátor, či prijímač, vnímať aj procesy a javy mimo hmotný svet. Možno práve nevedomie je jedným z týchto sprostredkovateľov. Nevedno…
-AnHa-
EMUNA (veda verzus viera) 