Slovo DÉMON radíme medzi archetypálne pojmy, to znamená, že sú vo svojom významovom základe spoločné pre všetky kultúry, podobne ako Boh, otec, matka, zem, svetlo, tma, cesta a pod. V kresťanskej
foto: http://www.freedigitalphotos.net/
filozofii ide o duchovnú bytosť zlého temného charakteru, ktorej úlohou je škodiť ľudstvu. Ide o nízku úroveň bytia, podriadenú Satanovi, ktorý je vnímaný ako vládca všetkých zlých duchov. Židovská viera v zlé sily pramení vo viere v tzv. “druhú stranu” (Sitra achra), ktorá je opakom dobra a svetla a je vnímaná skôr ako vyrovnávací element, než ako osobné zlo. Samozrejme pod vplyvom Chaldeje (Babylon), Perzie, gréckej kultúry, neskôr paradoxne aj kresťanov (stredovek), sa židovská mystika obohatila o prítomnosť zlých duchov, ktoré ale pôvodne v judaizme nemali miesto. Dobro a zlo je chápané ako dve rôzne a protikladné polarity jednej a tej istej energie (tiež žena/muž; svetlo/tma a pod.). Zlý pud (jecer ha-ra) a dobrý pud (jecer ha-tov) má každý človek a cieľom človeka je zlý pud držať pod kontrolou, ale nie ho úplne vylúčiť, lebo bez neho nie je možný život, ako učí Talmud – snaha o prestíž vedie človeka vo vývoji stále vyššie a bez nej by stagnoval. Nebol by schopný nič vybudovať, ani splodiť deti, ani objavovať svet… Pôvodné učenie o démonoch v starovekom svete (Sumer, Akkad, Babylon, Egypt…) bolo založené na odsledovaní javov v prírode, kedy ľudia podvedome hľadali význam negatívne vnímaných vecí ako záplavy, choroby, nehody, požiare a pod. Tieto boli z časti vnímané ako Božie tresty, z časti ako vplyv démonov, pred ktorými sa bolo treba chrániť. Vznikla ľudová viera zariekavania zlých duchov, ich vyháňanie a odoháňanie za pomoci amuletov, magických formulí, vydymovania, alebo používania Božieho mena, cirkevných obradov, svätenej vody, kríža a pod. Starovek aj stredovek bol bohatý na ľudí posadnutých démonmi, avšak od 17.stor.n.l., odkedy dokáže ľudstvo diagnostikovať psychické ochorenia, počet prípadov spomínanej posadnutosti diablom, zlým duchom a podobne, prudko klesla. Posadnutí jedinci sú často mladí ľudia v období dospievania, emocionálne narušení, schopní dokázať obalamútiť svoje okolie, ktoré je dôverčivé a naviac ovplyvnené náboženskou vierou. Často ide o mladých ľudí s prejavmi hystérie, epilepsie, mánie či disociatívnej poruchy osobnosti, ktorá sa prejavuje práve zámenou identity, takže dotyčný sa cíti byť. napr. démonom. V disociatívnom stave sa totiž vedomie človeka dokáže vzdialiť realite a dochádza k nemu obyčajne pri monotónnych rutinných prácach, ale aj pri oddychovaní. Ide o tzv. “denné snívanie”, kedy sa obrazy z podvedomia, ktoré by za iných okolností mozog odľahčili, podobne ako sen pri klasickom spánku, zdajú skutočné. Podobné stavy môže vyvolať aj strata blízkej osoby (registrované u vdovcov a vdov), či u sugestibilných ľudí v prostredí, o ktorom veria, že v ňom napr. straší. Dôvodom môže byť aj fyzická či psychická únava, či dlhodobý nedostatok vonkajších vnemov, napr. dlhodobé ticho a tma – aj keď niektoré výskumy potvrdzujú pozitívny vplyv dlhého pobytu v tme na ozdravenie ľudskej mysle, ktoré k nám prišlo od ázijských národov. Jeho pozitívny vplyv sa vraj prenáša aj a do fyzickej roviny. U pacientov liečených na spomínané choroby, príznaky ustupujú, čím je skutočnosť halucinácií ako reálneho, spochybňuje. Pri začínajúcich chorobách, v prostredí ovplyvnenom určitým druhom ideológie, sú príznaky chorôb prehliadané, alebo zamieňané za vplyv temných síl. Často krát sa v minulosti, a to aj v 20. stor. n.l. tým pádom pacientom liečba zamedzila. A “obeť” nakoniec zomrela vysilením z rituálov vyháňania, následkom dehydratácie a absencie spánku. Dodatočne boli takéto prípady objasnené ako zbytočné úmrtia neliečených pacientov. Nie vždy sa stav mysle charakterizuje ako posadnutosť démonom, sú prípady, kedy “obeť” s démonmi komunikuje, či už úmyselne (čierna mágia) alebo vynútene (schizofrénia). V obidvoch prípadoch ide o poruchu psychiky. Niekedy ľahšiu, inokedy patologickú. Niektorí schizofrenici počujú hlasy, ktoré ich nabádajú na určité čin-
foto: http://www.free.digitalphotos.net
nosti, alebo vzor správania. Postihnutí to opisujú ako nutkavé cudzie hlasy v hlave , ktorým sa nedokážu ubrániť. Pri podávaní adekvátnych liečiv hlasy ustupujú. Keby boli skutočné, asi by sa tak nestalo. Aj zdravému človeku , bez príznakov psychického ochorenia sa môže stať, že večer v kľude pred zaspávaním počuje v hlave cudzí hlas. Ide o tzv. hypnagogické, či hypnopompické halucinácie, ktoré by sa dali opísať tak, ako by sme začali snívať skôr než naozaj zaspíme, či na chvíľu zaspali, následne sa prebudili, ale sen
foto: http://www.freedigitalphotos.net
ešte doznieva bez rozlíšenia od reality. Vzhľadom na to, že ľudská myseľ a mozog je jedna obrovská neprebádaná krajina, netrúfam si jednoznačne, aj keď som skôr vedecky založená, že veda dáva absolútnu pravdu. Veda síce dáva možnosť potvrdenia pri opätovných pokusoch toho istého charakteru, až sa tieto stanú absolútne platné. Definitívne výsledky v niektorých prípadoch nie je schopná zaistiť. Súčasné poznanie fyzikálnych zákonov nasvedčuje o niekdajšom Veľkom Tresku, ktorý spôsobil počiatok existencie vesmíru. Fluktuácia priestoru definuje jeho tvar na plochý (mohol by byť ešte otvorený alebo uzavretý). Kozmológia disponuje aj kozmologickou konštantou, ale v určitom okamihu rozpínania vesmíru v ďalekej budúcnosti, budú galaxie od seba tak vzdialené, že ak vtedy bude ešte niekde existovať nejaká vyspelá civilizácia, ktorá nebude disponovať poznatkami o vývoji a stave vesmíru, ktoré máme napr. teraz my v tomto konkrétnom reálnom čase, nebudú mať možnosť odpozorovať dôkazy o teraz jasne podloženom Veľkom Tresku, ani o zakrivení priestoru, spomenutých fluktuáciách a ani o tom, že sa vesmír rozpína, lebo nebude vidieť nič , čo by sa od nich vzďaľovalo – obloha bude úplne prázdna, bez hviezd a galaxií. V tom čase bude hypotetická civilizácia veriť napr. v statický vesmír, tak ako ho kedysi načrtol Einstein, ktorý obsahuje len tú jednu jedinú ich planétu. V hypotetickej škole sa budú vyučovať úplne iné fyzikálne zákony vesmíru a astronómia nebude existovať vôbec, lebo nebude čo pozorovať. A teraz sa rozhodnite čo je pravda! To, čo vie veda postulovať dnes, alebo to, čo by veda postulovala o 2 mld. rokov neskôr?
Ľudský mozog má evolúciou vštepený sklon vyhľadávať a vnímať obrazy a súvislosti na základe už poznaného. Nepoznané si obyčajne vykladá nesprávne. Nájsť pravdu však nie je vždy ľahké. Možno
foto: http://www.freedigitalphotos.net
schizofrenik a všetci ostatní s psychickými poruchami, alebo aj psychicky zdraví, len v určitých stavoch mysle sa nachádzajúci, predsa len počujú a vnímajú realitu…? Je možné, že máme v mozgu nejaký katalyzátor, uvoľňovaný podľa neznámych vzorcov a pravidiel, ktorý umožňuje za určitých predpokladaných podmienok vidieť a počuť reality, ktoré sa bežne zdajú nedostupné a vo zvláštnych stavoch mysle (hypnagogické halucinácie, disociatívny stav v čase oddychu apod.), či fyziologickej nerovnováhy (patologické choroby) sa ich prístupnosť obnovuje – akoby omylom? Lieky ju dokážu potlačiť, čím vyvolajú pocit výhry, čo je dobre, lebo žiť by sme mali v prvom rade v tomto svete…?
AnHa-
EMUNA (veda verzus viera) 