Na prvý pohľad sa zdá, že osud a náhoda stoja v protiklade. Ale je to naozaj tak? Skutočne dopredu určený osud vyvracia náhodné dianie, alebo náhoda vylučuje predurčenosť? Pozrime sa na to z reálneho aj matematického hľadiska. Napr.: Žena kráča zrýchleným krokom popod balkóny a ponáhľa sa do vchodu. Vtom na ňu spadne črepník a zraní ju. Lenže ten črepník zhodila jej mačka z balkóna, ktorý v rýchlosti a roztržitosti dotyčná zabudla zavrieť, keď jej pri vešaní bielizne jeden kus spadol a ona ho šla zodvihnúť a teraz sa s ním vracia naspäť. Vidíme reálne, že jedna vec predchádza druhú v presných zákonitostiach a keby žena nevešala bielizeň, nikdy by ju padajúci črepník nezranil. Akoby pád črepníka bol v prípade vešania bielizne dopredu daný. Nedáva to logiku a predsa je to realita. Dokonca v príbehu vidieť aj matematickú kauzalitu. Náhoda, lebo pád črepníka sa zdá byť náhodilý, má isto iste svoju príčinu a teda je svojim spôsobom nevyhnutnosťou, čím sa stáva súčasťou osudu, lebo z teologického hľadiska je osud nevyhnutná realita.
foto: autorka
Niekto ale namietne, že žena sa mohla rozhodnúť úplne inak. Že mohla bielizeň dovešať, vkľude zamknúť balkón (mačka by naň nebola vyšla), potom vkľude zísť na dvor, spadnutú časť bielizne vziať, vyniesť, oprať a zavesiť. Žiadny črepník by na ňu nebol spadol a ona by nebola zranená. Že žena konala slobodne, pretože nám Boh daroval slobodu voľby a teda mohla svoj osud, aj keď nevedomky zmeniť, vypovedá, že osud nie je fixne daný a teda, že de facto neexistuje, a teda aj veci nemôžu mať svoju príčinu. Paradox?!
Náboženstvo, prinajmenšom to kresťanské však učí, že Boh je vševediaci a že vidí do budúcnosti, minimálne, že aspoň pozná všetky možné následky, podľa toho ako sa ten ktorý človek pre niečo rozhodne. Ak by bol osud dopredu daný, žena by nemala východisko sa inak rozhodnúť, ale my vieme, že inak konať mohla a teda jej činy neboli nevyhnutné. Ale ak Boh dopredu vie, čo sa môže stať, aj keď v rôznych variantoch, všetko je vlastne aj tak dopredu dané… Čo na to veda? Nuž, tak ako je pre veriaceho Božia schopnosť poznať budúce, tajomstvom, ktorému nerozumie, rovnako ostáva problematika pravdepodobnosti, náhody a nevyhnutnosti, aj pre vedu tajomstvom. Veda nedokáže vysvetliť zákonitosti náhod ani nutných dôsledkov, pretože ak aj vysvetlí fungovanie sveta za pomoci kvantovej mechaniky, vždy vie takto vysvetliť len časť fungovania tohto sveta, nikdy nie jeho celok, lebo nie všetko sa kvantovou mechanikou vysvetliť dá. Kvantová mechanika opisuje veci na úrovni atómov. Takto sú vedci schopní pochopiť fungovanie sveta. Avšak samotnú kvantovú mechaniku nemožno pochopiť úplne a dostatočne, pretože dokáže opísať len merané javy, kdežto spôsob a proces merania opísať nedokáže, ten musí “stáť” mimo ňu. Aj napriek tomu, že meracie prístroje sa skladajú z atómov, ktoré kvantová mechanika opísať vie. Je to začarovaný kruh a veľká vedecká záhada. Rovnaká, akou je schopnosť Boha vidieť do budúcnosti, či už fixne danej alebo jej mnohých alternatív. Takže osud síce vyvracia náhodu a opačne, ale obe alternatívy existujú vo vesmíre súbežne vedľa seba, fungujúc spoločne navzájom!
-AnHa-
EMUNA (veda verzus viera) 